Aspoň pre mňa. Od kedy sa syn odsťahoval a z manželky sa stala babka na plný úväzok, začal som tráviť viac času sám. Vnúčik bol zlatý ale cítil som sa tam ako ryba na suchu. Takže keď začala zima povedal som si, že nastal čas si užívať. Oprášim svoje staré lyže, lyžiarky a najmä si budem musieť zohnať lyžiarsky výstroj. Neviem prečo ale prechádzajúci sa akosi scvrkol. V obývačke som začal trénovať svoje lyžiarske umenie. Manželka na mňa pozerala ako keby som prišiel z Pezinka. Snažil som sa jej nahovoriť, že je to trénink na suchu.
Manželka odmietla so mnou ísť, povedala, že ak sa chcem dolámať, tak iba sám a potom s bláznom nikam nejde. Ó, aký som bol len sklamaný. A to tak veľmi, že som svoj smútok dával aj navonok. Manželka však povedala, že mi neverí. Na svahoch mi trochu trvalo, kým som sa vrátil do krásnych slobodných rokov. Lenže potom som bol kráľom svahu. Bol som až taký dobrý, že ma vlekár pozval na horúci čaj. Aspoň som si to tak myslel. Pri treťom čaji mi vlekár povedal, že väčšieho šaša na svahu nevidel. raj mi urobil službu, keď ma pozval na čaj, lebo už nemohol počúvať ten rehot ako sa na mne zabávali lyžiari čakajúci na vlek. K autu som išiel ako zbitý pes. Vlekárove slová potvrdil aj smiech z vedľajšieho auta, kde parta mladých na mňa zízala a rehotala sa na celé parkovisko. Keď som vytiahol svoje ubolené nožičky z lyžiarok, bol som ešte k tomu aj celý ubolený. V tom ku mne prišla jedna staršia pani. Postavila sa predo mňa, kukla na mňa a povedala mi, že sa jej páčil môj kaskadérsky výkon na svahu.
Bol som zlomený. Doma som sa snažil vypadať ako majster sveta. Manželka na mňa kukla a opýtala sa ma, čo som vyviedol. Keď som jej všetko povedal, usmiala sa a povedala, že na budúce si mám zobrať sánky. Jednoducho ženská.
Autorské právo: dell640 / 123RF Reklamní fotografie
